issabella

Dobehol ma a kráčali sme spolu. „Čo, ideš preč?“ „Uf, je mi blbo.“ „Pila si dačo?“ „Jedno pivo.“ „Z toho ti ťažko bude zle.“ „Možno že sa mi máli. Chápeš, nedostatok tekutín.“ „Možno. Neni to niečo vážne?“ „Ja už nemôžem ďalej.“ „Už len kúsok, tam je lavička, vydrž.“ „Nevládzem.“ „Tak poď, tu si sadneme.“ Ako sme si sadli, hlava sa mi zatočila, sklonila som sa a v momente vyprázdnila obsah svojho žalúdka, ktorý som si nazbierala za posledných päť dní. Vraj toho pravého spoznáme nie podľa úsmevu, či očí, ale podľa toho, či podrží dievčaťu vlasy, keď zvracia.

Otvorila som oko. Ten debil tam furt pobehoval a tváril sa ako hladný a nervózny tiger. A ja som bola sexi ogrcaná laň, na ktorú sa mal čo chvíľa vrhnúť.