issabella

Ehm, nie, inak.

Neviem, či je zrovna toto dobrý moment na začatie terapie.

Áno je!

Ok, ok...

Ali ma vytiahla von, vraj sa mám integrovať do spoločnosti.

Nie, toto nie je začiatok!

Ok, ok...

Narodila som sa. Čiže sa to začalo v piči. Mama sa asi strašne tešila, že to už prešlo. Potom si však spätne uvedomila, že na ňu čaká nasraná mama a otec asi na druhom konci Slovenska s tým, že sa ešte stále nestotožnil so statusom „otec“. Asi už všetci stratili nádej, že sa mu to podarí.

Mama potrebovala chlapa, žiaľ ja som sa narodila pohlavia ženského. Znamenalo to, že sa moja výchova niesla v znamení váľania sa v prachu, pretože sa ma najaktívnejšie ujal dedko. Bol mojim mužským vzorom, veľmi som ho ľúbila. Pubertu som strávila viac s ním  než s mamou.

A potom mi umrel. Ráno som vstala, išla mu urobiť kávu a raňajky, a keď som ho šla zobudiť, už ležal studený. Možno keby som ho šla prv pozrieť tak...

Žiaľ, padajúca truhla do zemi a studené slová rečniacej tety ma uistili, že žiadne ale mi nepomôže. Dodnes mám tú kávu odloženú vo fľaške, čo asi nie je úplne v poriadku.

Začala som žiť s mamou. Teda, dve cudzie osoby okolo seba prechádzali jediné, čo mali spoločné boli dámske vložky.

Život plynul a zamilovala som sa. A vraj stred vesmíru neexistuje. Existoval a on bol jeho dokonalým stelesnením. Samozrejme, nebol mojou prvou láskou, ale bol tou najsilnejšou. Boli sme spolu dva roky a už sme si začali plánovať aj nejakú tú budúcnosť. Stále vyzeralo tak ako prvý deň. Iba ten posledný deň bol iný. A bol koniec.

Nasledoval pád dolu, potom si pamätám už len Ali, ako ma ťahá za vlasy do baru.

A teraz tu nado mnou vrčí Julo.

„Ty si teda riadne vystrájala!“
„Vrrr.“ Odvrčala som mu jeho jazykom. Iného som tak či tak nebola schopná.

Chápem. Stále je to ale kostrbaté.

Nevadí, časom sa všetky kúsky spoja dokopy.

„Nevadí, časom sa všetky kúsky spoja dokopy.“ Odpovedám ľudskou rečou, Julo je prekvapený.
„Izka, vy sa už nikdy nedáte dokopy. Pamätáš sa vôbec, čo sa stalo?“
„Ja nehovorím o nás. Ja hovorím už len o sebe.“

A grgla som si. Ten smrad odhnal aj môjho jediného záchrancu – Jula. Vrátil sa. Julo, ten sa vráti vždy. Podal mi vedro.

Vedro – životne dôležitú poistka. Poistka prežitia oblečenia.