issabella

Dobehol ma a kráčali sme spolu. „Čo, ideš preč?“ „Uf, je mi blbo.“ „Pila si dačo?“ „Jedno pivo.“ „Z toho ti ťažko bude zle.“ „Možno že sa mi máli. Chápeš, nedostatok tekutín.“ „Možno. Neni to niečo vážne?“ „Ja už nemôžem ďalej.“ „Už len kúsok, tam je lavička, vydrž.“ „Nevládzem.“ „Tak poď, tu si sadneme.“ Ako sme si sadli, hlava sa mi zatočila, sklonila som sa a v momente vyprázdnila obsah svojho žalúdka, ktorý som si nazbierala za posledných päť dní. Vraj toho pravého spoznáme nie podľa úsmevu, či očí, ale podľa toho, či podrží dievčaťu vlasy, keď zvracia.

Otvorila som oko. Ten debil tam furt pobehoval a tváril sa ako hladný a nervózny tiger. A ja som bola sexi ogrcaná laň, na ktorú sa mal čo chvíľa vrhnúť.

Ono sa to začalo asi omnoho skôr, ale ten prevratný okamih bol, keď som otvorila oči. Čakal len na ten moment a urobil to. Na líci som otupene cítila jemné štípanie. Asi nebol dosť silný na to, aby mi vrazil. „Ty si ale riadne včera vystrájala!“ Nepamätala som si nič, ale potom mi hlave zasvietila žiarovka, ktorá vydrží blikútať až do osemdesiatky a rozpamätala sa na všetko. Na všetko. Ach nie, do kelu!